“Na prvý pohľad sa dohoda o návratových centrách v tretích krajinách môže javiť ako splnenie dlhodobej požiadavky. V skutočnosti však návrh nariadenia o navracaní ponecháva tieto centrá čisto dobrovoľné, výslovne vylučuje maloletých a ich rodiny a navrhovaný monitorovací mechanizmus sa, ako sa dalo očakávať, pravdepodobne stane hračkou pre politickú instrumentalizáciu zo strany ľavicových mimovládnych organizácií. Navyše stále neexistuje žiadny náznak zriaďovania spracovateľských centier mimo Európy.
Zoznam EÚ bezpečných krajín pôvodu tiež odhaľuje zjavné medzery a ignoruje meniace sa geopolitické skutočnosti, čo znamená, že krajiny, z ktorých pochádzajú žiadatelia o azyl a zločinci, ako je Sýria alebo Afganistan, zostávajú navrhovanými zrýchlenými postupmi úplne nedotknuté. Dohoda o takzvanom „solidárnom fonde“ je rovnako neprijateľná: v skutočnosti nejde o nič iné ako o nútené prerozdeľovanie nelegálnych prisťahovalcov a o zjavné podkopávanie národnej suverenity.
Skutočná zmena kurzu v migračnej politike nie je nikde na obzore. Namiesto toho sa čoraz viac znepokojená verejnosť upokojuje mediálne pôsobivými titulkami – politickou šou na úkor bežných občanov.”
