Kritika Súdneho dvora vyvoláva zásadné otázky, najmä v oblasti európskej politiky v oblasti klímy a životného prostredia. Audítori okrem iného poukazujú na chýbajúce jasné pravidlá pre správu fondu a štrukturálne nedostatky v jeho koncepcii. Kriticky sa hodnotí aj plánovaná retroaktívna kompenzácia za už dokončené opatrenia, keďže sa dotýka základných zásad riadneho rozpočtového riadenia.
Na pozadí existujúcich nástrojov, ako je systém obchodovania s emisiami (ETS) a mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM), sa zintenzívňuje debata o efektívnosti, zameraní a vplyve súčasnej klimatickej politiky EÚ na životné prostredie.
Anja Arndtová, poslankyňa Európskeho parlamentu za AfD a členka Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), uviedla:
“Dvor audítorov potvrdzuje: bruselská klimatická politika je nákladná, byrokratická a nepriateľská voči priemyslu. Zároveň vedie k zhoršovaniu životného prostredia a dodatočnému ekologickému zaťaženiu v dôsledku masívneho rozširovania veternej a solárnej energie. V rámci systému ETS 1 sú priemyselné podniky čoraz viac pod tlakom vysokých poplatkov. Plánovaný fond na dekarbonizáciu ukazuje, ako Brusel najprv vytvára problémy a potom sa snaží zakryť vlastné politické zlyhania novými schémami prerozdeľovania.’
