Jej jadrom sú plány na vytvorenie “Európskeho centra pre demokratickú odolnosť”, celoeurópskej siete na overovanie faktov a veľkorysú podporu takzvaných “dôveryhodných médií” a “európskej siete influencerov”.
Christine Andersonová, poslankyňa Európskeho parlamentu za skupinu ESN, uviedla:
“Niečo takéto nemá miesto vo voľnej demokracii. Nie je ničím novým, že EÚ sa drží – a rozširuje – rozsiahly systém dotácií pre mimovládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa prihlásili k oficiálnej agende EÚ, čím sa stávajú priamo finančne závislé od Komisie.
Desiatky škandálov týkajúcich sa nezákonného financovania mimovládnych organizácií zjavne nezabránili EÚ v tom, aby si občiansku spoločnosť podriadila svojim zámerom. Mimovládne organizácie sa menia na GONGO – vládou organizované mimovládne organizácie, ako je tomu v Číne.
Všetky tieto opatrenia sú zamerané na politizáciu takzvaného občianskeho spoločenstva. Keď štát platí tým, ktorí rozhodujú o tom, čo je pravda, nie je to demokracia; je to riadenie verejnej mienky.
Brusel hovorí o ‘ochrane demokracie’ – ale v skutočnosti tým myslí ochranu seba samého pred demokratickou rozmanitosťou názorov. Každý, kto sa snaží uplatňovať politickú kontrolu nad médiami, platformami a vplyvnými osobami, ničí práve tie základy, ktoré tvrdí, že bráni.
Týmto programom sa Komisia stavia do pozície najvyššieho európskeho arbitra pravdy – od overovania faktov a pozorovania volieb až po propagáciu ‘správneho’ obsahu.
Ide o ideologické posilňovanie vlastnej moci – európske ministerstvo pravdy v mene odolnosti. Demokracia však nepotrebuje ochranné múry; potrebuje slobodu a živú diskusiu. Kto sa snaží chrániť demokraciu pred ľuďmi, v skutočnosti ju rozbíja.”
