“Od začiatku nelegálnej masovej imigrácie v roku 2015 bolo v EÚ podaných približne 9 miliónov žiadostí o azyl. Počet nelegálnych prisťahovalcov, ktorí nie sú evidovaní, je pravdepodobne podstatne vyšší. Táto migračná vlna vystavila Európu totálnemu systémovému šoku, ktorého dôsledky európske obyvateľstvo znáša dodnes – od prudko narastajúcich bezpečnostných problémov až po preťažené sociálne systémy.
Stále však nie sú žiadne náznaky zmeny politického kurzu: účinná ochrana vonkajších hraníc stále neexistuje; systém vstupov a výstupov (EES), ktorý mal zaznamenávať všetky vstupy a výstupy už od roku 2022, stále nie je plne zavedený; a dublinské pravidlá, podľa ktorých sa žiadosti o azyl majú vybavovať výlučne v prvej európskej krajine vstupu, sa naďalej ignorujú. Spolupráca s tretími krajinami, ako je Turecko alebo africké štáty, sa ukázala ako neefektívne fiasko v hodnote niekoľkých miliárd; azylové konania sú naďalej príliš pomalé a sú ešte viac blokované nadmerne ideologickým výkladom dohovoru o ľudských právach zo strany európskych súdov; a aj v prípade zamietavého rozhodnutia o azyle je skutočne deportovaný menej ako jeden z piatich nelegálnych prisťahovalcov.
Namiesto toho, aby sme rozprestierali červený koberec pre nelegálnu masovú migráciu, je teraz viac než kedykoľvek predtým potrebná prísna politika ‘No-Way’: tá zahŕňa zámerné zníženie atraktívnosti hľadania azylu u nás, dočasné pozastavenie práva na azyl, zriadenie odchodových centier, spustenie rozsiahlej deportačnej kampane a inštaláciu fyzických opevnení na vonkajších hraniciach. Okrem toho je potrebné podstatné posilnenie a zmena mandátu agentúry EÚ na ochranu hraníc Frontex, ktorá v súčasnosti funguje skôr ako uvítací výbor pre nelegálnych prisťahovalcov, namiesto toho, aby účinne chránila vonkajšie hranice. Iba takými opatreniami je možné zachovať identitu Európy a trvalo zabezpečiť bezpečnosť obyvateľstva.”
