Do roku 2013 uzatvárala Európska únia takzvané dohody o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva s cieľom loviť vo vodách tretích krajín, hlavne v Afrike. V roku 2013 boli tieto dohody premenované na “Dohody o partnerstve v oblasti udržateľného rybného hospodárstva” (SFPA). Tieto dohody SFPA sa zameriavali na udržateľnosť, zber vedeckých údajov a “správu a riadenie” a nahradili predchádzajúce dohody založené na prístupe. V dôsledku podmienok spojených s týmito dohodami bolo pozastavených čoraz viac rokovaní – a následne aj samotných dohôd. Siegbert Droese, poslanec Európskeho parlamentu za AfD vo Výbore pre rybné hospodárstvo (PECH), uviedol:
“Stále viac dohôd o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva (SFPA) sa stáva neaktívnymi, pretože rokovania medzi EÚ a jej partnerskými krajinami uviazli na mŕtvom bode. V súčasnosti je deväť dohôd SFPA pozastavených. Dôvod: partnerské krajiny EÚ už nemusia akceptovať to, čo im EÚ ponúka. Môžu udeľovať licencie ázijským flotilám alebo rozširovať svoje vlastné kapacity. A ako EÚ reagovala na túto výzvu? Plánmi na údajne vylepšené dohody SFPA, ktoré obsahujú ešte prísnejšie environmentálne predpisy, ešte viac byrokratických požiadaviek a ešte väčší dôraz na takzvanú globálnu oceánsku diplomaciu. Stačí si napríklad spomenúť na pilotné projekty zamerané na začleňovanie rodového hľadiska do rybného hospodárstva v Gambii. Je len logické, že mnohé krajiny uprednostňujú priamejší prístup, ktorý zvolila Čína. Čínske obchodné dohody sa uzatvárajú rýchlo, sú menej komplikované a ponúkajú vyššiu kompenzáciu za zdroje. Je načase, aby EÚ nahradila svoj arogantný režim hodnotového kolonializmu spravodlivými obchodnými dohodami!”
