Kritici v tom však vidia straníckosť, keďže médiá pridružené k OCCRP ešte pred voľbami bez dôkazov vykresľovali politikov kritických voči EÚ ako údajných “moskovských agentov”. Týkalo sa to politikov v šiestich krajinách EÚ. Pod drobnohľad sa dostal aj kandidát AfD Bystron. Mníchovská prokuratúra na základe mediálnych správ vykonala 23 prehliadok v jeho priestoroch – zatiaľ bez výsledku. Toto mediálne pokrytie však ovplyvnilo výsledok volieb a tým aj zloženie Európskeho parlamentu. Postihnutým stranám to stálo cenné percentuálne body a niektorí politici – ako napríklad holandský politik Thierry Baudet – sa dokonca nedostali do Európskeho parlamentu.
Pochybnosti o nezávislosti OCCRP existujú už dlho. Podľa odhalení portálu Mediapart táto sieť v priebehu rokov dostala zo Spojených štátov takmer $50 miliónov, pričom v niektorých prípadoch to malo priamy vplyv na personálne obsadenie a redakčné rozhodnutia. OCCRP sa tiež podieľala na kampani, ktorá v roku 2019 vyvolala proces impeachmentu proti Donaldovi Trumpovi. V roku 2019, po zverejnení správ o “ibizskej afére” médiami pridruženými k OCCRP, padla rakúska vláda, v ktorej bola zastúpená FPÖ. V tom čase klesla FPÖ v európskych voľbách z 26 % v prieskumoch na konečných 17,2 %.
Tieto platby teraz vyvolávajú otázky: Prečo EÚ financuje práve sieť, ktorá sa v minulosti podieľala na zasahovaní do volieb a politických kampaní?
K tejto téme sa vyjadril Petr Bystron, poslanec skupiny ESN:
“Tu sa chystá veľký mediálny škandál povojnovej éry. Fondy EÚ údajne plynuli na ‘podporu investigatívnej žurnalistiky’. To je fraška, pretože médiá OCCRP robili presný opak – v rámci koordinovaných kampaní šírili negatívne informácie o politikoch kritických voči EÚ bez overovania a úplne nekriticky.“.
Prostredníctvom rozsiahlych kampaní médiá OCCRP manipulovali posledné dve voľby do EÚ. Ich spravodajstvo ovplyvnilo volebné výsledky, vážne poškodilo politikov kritických voči EÚ a zvrhlo vlády. Cieľom bolo vždy eliminovať politikov kritických voči EÚ.”
