Berlínska konferencia o Sudáne, ktorá sa konala 15. apríla, spojila predstaviteľov vlád, medzinárodných organizácií a mimovládnych organizácií s cieľom poskytnúť novú humanitárnu pomoc tejto krajine zmietanej občianskou vojnou. Malo sa vyrovnať finančné manko vo výške 2,2 miliardy eur; nemecká vláda teraz kladie leví podiel sľúbených prostriedkov na plecia nemeckých daňovníkov: minister zahraničných vecí Johann Wadephul na samite prisľúbil 212 miliónov eur. Marc Jongen, poslanec Európskeho parlamentu a hovorca delegácie AfD pre rozvojovú politiku, uviedol:
“S 29,1 miliardami eur v roku 2025 sa Nemecko stalo najväčším darcom rozvojovej pomoci na svete – po drastických škrtoch v americkom programe USAID. Z 522 miliónov eur, ktoré Európska komisia a členské štáty už prisľúbili Sudánu na rok 2025, nesie hlavnú záťaž Nemecko. Tieto platby sa vo veľkej miere realizujú prostredníctvom nástroja NDICI, ktorého celkový objem na roky 2021–2027 dosahuje takmer 79 miliárd eur – bez dostatočného demokratického dohľadu a merateľných kritérií úspešnosti. Naďalej nie je vôbec jasné, koľko zo sľúbených súm sa skutočne dostane k miestnemu obyvateľstvu na pokrytie základných potrieb a koľko skončí v rukách skorumpovaných mimovládnych organizácií a vojenských veliteľov. Európsky dvor audítorov opakovane kritizoval nedostatok transparentnosti v rozvojovej pomoci EÚ, najmä úlohu mimovládnych organizácií, napriek tomu však neboli zavedené žiadne spoľahlivé kontrolné mechanizmy ani prísnejšie kritériá prideľovania prostriedkov.
Vzhľadom na hospodársku krízu a stratu stoviek tisíc pracovných miest v dôsledku deindustrializácie v Nemecku je takýto presun miliárd do zahraničia úplne nezodpovedný. Nemecká vláda nesmie naďalej vystupovať ako svetový pokladník. Naopak, akékoľvek ďalšie angažovanie Nemecka a EÚ v oblasti rozvojovej politiky musí byť viazané na prísne podmienky: účinnú ochranu hraníc, dôsledné opatrenia proti pašovaniu ľudí a islamistickému terorizmu a fungujúce dohody o readmisii migrantov – s okamžitým zastavením všetkých platieb v prípade odmietnutia readmisie migrantov. V posledných rokoch prudko vzrástol najmä počet nelegálnych vstupov do Európy zo Sudánu.
Na úrovni EÚ musí teraz platiť úplná transparentnosť, protikorupčné opatrenia a radikálne škrty vo všetkých výdavkoch na rozvoj bez jasných prínosov – podľa vzoru DOGE v Spojených štátoch. Európske hospodárske a bezpečnostné záujmy, ako aj boj proti nelegálnej migrácii, musia byť umiestnené do centra rozvojovej politiky EÚ. Nemecká vláda by mala prevziať vedúcu úlohu na národnej úrovni namiesto toho, aby naďalej vlievala miliardy z peňazí daňových poplatníkov do toho, čo je v podstate bezodná priepasť na globálnom juhu.’
