Nedávno vykonaná štúdia skúmala vplyvy tejto politiky a zistila, že najdôležitejšie odvetvie – rybné hospodárstvo – je jediné, ktoré nerastie. Kým cestovný ruch predstavuje najväčší podiel na oceánskej ekonomike EÚ a veterná energia rastie najrýchlejšie, akvakultúra stagnuje a rybné hospodárstvo upadá. V súťaži o morský priestor majú veterné farmy pre EÚ jednoznačne najvyššiu prioritu, čím čoraz viac vytláčajú európsky rybársky priemysel, ktorý už aj tak čelí ťažkostiam.
Nespomenutý zostáva aj strategický problém outsourcingu našej produkcie rýb do tretích krajín, najmä do Číny – rastúci trend, ktorý ohrozuje európsku potravinovú bezpečnosť.
Podľa poslanca Európskeho parlamentu zo skupiny ESN a člena Výboru pre rybné hospodárstvo (PECH) Siegberta Droeseho “obe hrozby – pre energetickú bezpečnosť EÚ aj pre jej zásobovanie potravinami – poukazujú na nedostatok strategického myslenia v politike EÚ. Už roky uprednostňujú byrokrati EÚ ciele v oblasti klimatickej neutrality pred bezpečnosťou a prosperitou európskych občanov.”
